Bunkre, fjordy a burek. Na albánske pláže má zálusk aj Trumpova rodina (Všesvet)
By SME |
Z Grécka je to na skok, ceny dosahujú len zlomok tých chorvátskych a o krásne pláže tu nie je núdza. Napriek tomu sa mnohí Slováci tejto balkánskej krajine roky vyhýbali kvôli predsudkom z deväťdesiatych rokov. V novej epizóde Všesvet podcastu sme sa s Jankou Fintovou z profilu Moje Albánsko pozreli na to, ako sa táto destinácia za posledné desaťročie dramaticky zmenila a prečo dnes láka davy turistov.
Mýty o mafii a nebezpečenstve dnes vystriedali snahy nájsť ešte turizmom nezmenené pláže. Janka, ktorá v krajine žije už jedenásť rokov, tento posun vníma jasne: „Aj ja som si zažila stereotypy, keď sa všetci varovali, že ide o nebezpečnú krajinu. Dnes však môžem povedať, že v podstate všetci moji známi, ktorí navštívili Albánsko, sa tam cítili oveľa bezpečnejšie ako napríklad na Slovensku.“
Janka odporúča navštíviť nielen letoviská ako Qeparo či Ksamil, no ja ťažšie prístupnú pláž Gjipe, vinárske historické mestečko Berat alebo agroturizmus na sever od Tirany.
Slanú vodu môžete navyše vymeniť za jazerá Ohrid alebo Skadar a pláže za turistiku v albánskych Prekliatych horách či pohorí Dajti. Nezabudnite ani na rušnú a dynamicky sa rozvíjajúcu Tiranu s jej ikonickými bunkrami – Bunk’Art 1a Bunk’Art 2 či verejným parkom s jazerom.
Základom albánskej kultúry je obrovská úcta k návštevníkom. Pre domácich znamená hosť v dome tú najvyššiu česť, čo sa odráža aj v bežnom kontakte s turistami. „Albánci sú veľmi rodinne založení, pre nich je rodina naozaj na prvom mieste. Sú tiež veľmi pohostinní. V albánčine existuje výraz besa, čo znamená niečo mať česť a prijať u seba hosťa,“ vysvetľuje Janka.
javascript:void(0);