M. Uhrík: Za nesplatené pôžičky Ukrajiny neručíme, ale doplatíme na ne aj tak
By TASRTV |
Bratislava 13. júla (TASR) – Slovenská republika nebude ručiť za 70 miliardovú pôžičku na vojenské výdavky Ukrajiny prisľúbenú štátmi NATO a neručí ani za 90 miliardovú pôžičku od Európskej únie (EÚ), napriek tomu však príde o peniaze, ak Ukrajina nebude túto pôžičku splácať. V TASR TV to povedal europoslanec hnutia Republika Milan Uhrík.
Peniaze na pôžičku podľa neho nie sú súčasťou európskeho rozpočtu a ak Ukrajina nebude záväzky splácať, EÚ bude musieť niekde zodpovedajúce prostriedky získať. „Keď to Ukrajina nesplatí, čo je asi každému jasné, že to nesplatí nikdy, že na konci sa to odpíše, tak my nebudeme ručiť za tie pôžičky. Problém je ale v tom, že tieto peniaze v tom európskom rozpočte nie sú a odniekiaľ sa budú musieť zobrať,“ upozornil Uhrík. „To znamená, že keď príde na to odpísanie toho dlhu, peniaze sa stiahnu z nejakých iných kapitol. A nakoniec aj tak na to doplatíme aj my ako Slováci,“ dodal. Osobne očakáva, že dôsledky pomoci Ukrajine pocítime napríklad na nižších eurofondoch.
V otázke vojenskej podpory pre Ukrajinu má podľa neho hnutie Republika podobný postoj, ako slovenská a v poslednom čase aj česká vláda. „Schvaľujem, že sa Slovenská republika, chvalabohu, už teraz aj Česká republika, od toho snaží nejakým spôsobom dištancovať, lebo ten konflikt je jasne patový, nemá vojenské riešenie,“ tvrdí Uhrík.
S výsledkami slovenskej reprezentácie na samite NATO v Ankare však spokojný nie je. „Prezident Pellegrini nás tam podľa môjho názoru zastupoval vlažne. Povedal, že to bol konštruktívny samit, to bolo celé. Podľa mňa mal vystupovať asertívnejšie, mal napríklad žiadať, aby boli do záverov samitu zabudované aspoň nejaké zmienky o mierových rokovaniach,“ tvrdí Uhrík.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) 7. júla v Štrasburgu schválili žiadosť adresovanú Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie (APPF), aby preveril, či politická strana Európa suverénnych národov (ESN) dodržiava základné hodnoty Európskej únie. ESN by tak mohla prísť o štatút európskej politickej strany aj o financovanie z rozpočtu EÚ. Medzi členov ESN patrí slovenské hnutie Republika, ale aj nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD) či české hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD). „Chcú nám zrušiť európsku politickú stranu, lebo sa Leyenovej a progresívnym úradníkom v Bruseli nepáči, že kritizujeme imigrantov a dúhovú agendu,“ reaguje Uhrík.
Dodáva, ak by aj napokon k zrušeniu strany prišlo, nijako sa to nedotkne ich europarlamentnej frakcie, ani jej poslancov. Priznáva, že vďaka tejto téme získajú členovia ESN množstvo mediálneho priestoru. „Dá sa to brať aj tak, samozrejme. Ale my to berieme tak, že sa nás snažia jednoducho umlčať,“ povedal
Referendum, ktoré na Slovensku prebehlo 4. júla podľa neho hnutie Republika nepodporilo, pretože ho považujú za zbytočné. „Nebudem kritizovať referendum ako také a rešpektujem každého voliča, ktorý sa ho zúčastnil. Ale tie dve otázky v referende boli naozaj zbytočné,“ uviedol Uhrík. Zrušenie renty sa podľa neho dá riešiť zákonom v parlamente a snaha prinútiť vládu k vytvoreniu NAKA a ÚŠP by podľa neho v prípade úspechu viedla len k tomu, že by sa premenovali dnes existujúce inštitúcie.
V regionálnych a komunálnych voľbách sa hnutie Republika sústredí na podporu svojich kandidátov na županov, v prešovskom kraji Milana Mazureka, žilinskom Annu Belousovovú a banskobystrickom Miroslava Suju. „V ostatných krajoch pôjdeme v rámci spoluprác,“ povedal. V komunálnych voľbách nechali rozhodovať o spolupráci regionálne štruktúry,Uhrík však nepredpokladá, že by sa niekde spojili s Progresívnym Slovenskom alebo Stranou vidieka Rudolfa Huliaka.
javascript:void(0);